ELBRUS 2009


Mám povolenku na Elbrus“- prišla mi SMS-ka od Rada.  „Aj mňa žena pustila“- odpovedám.

Základná podmienka je splnená, priberáme do tímu ešte Šeďa a prihlasujeme sa na zájazd CK Rokošport Elbrus minibus. Trvá len 16 dní a to nám vyhovuje.

Vyrážame 20.6. okolo 17.00 z Prievidze cez Ukrajinu a Rusko až pod Elbrus. Trojdňovú cestu nám spestrili colníci prieťahmi na hraniciach, policajti rôznymi nezmyselnými požiadavkami, ako že tri autá môžu cez Ukrajinu prechádzať len s policajným doprovodom. V Rusku naši šoféri robili dychovú skúšku na alkohol fúkaním policajtovi do ucha. Boli však aj milé veci napr. výborné šašlíky a pivko v šašlikárňach pri ceste. Osviežujúce bolo kúpanie v Azovskom mori.

Na tretí večer konečne dorážame ku ubytovni Šchelda v údolí Adyr-su. Prekvapením je hraničná závora a strážna veža s vojakmi pri nej. Minulý rok tu nebola. Nechcú nás pustiť dnu lebo vraj nemáme „bumážku“ na vstup do pohraničnej zóny. Po hodine čakania sa problém vyriešil a konečne sa môžeme ubytovať.

Nasledujúci deň po raňajkách odchádzame na aklimatizačnú túru na Čeget (3461m.n.m) .

Lanovka nás vyváža do výšky 2750m. Je slnečný deň, máme preto neskutočné výhľady na okolité kopce a konečne vidíme aj Elbrus 5642 (m.n.m.).  Dávame si pivko a vyrážame na kopec. Aj keď sme v troch tisícoch je veľmi teplo. Na vrchole sa už dýcha ťažšie, ale preto sme tu, aby si telo zvyklo na výšku a menej kyslíka. Cesta dole je nekonečná. Po návrate na „bázu“ si konečne dávame teplú sprchu, večeru a  hybaj do šašlikárne, kde máme poradu. Po nej sa rozpútali mohutné oslavy menín Jána, zakončené diskotékou.

Ráno je drsné. Začína sa ďalší horúci, slnečný deň. Každý naberá toľko vody čo unesie a pomaly kráčame údolím na ďalší aklimatizačný výstup. Pri Alplagri odbáčame do lesa, neskôr po lúkach stúpame vyššie až do výšky 3050 m. Ja s Radom sme sa otočili v 2700 m.

Načo sa zbytočne trápiť. Cestou sme sa zastavili v hoteli Alplager na pivko a vodku. Mali tam klimatizáciu, bolo dobre zdržali sme sa dlhšie ako sme plánovali. Vonku bol aj bazén tak si Rado pri odchode aj zaplával. Len škoda, že nenapustili vodu. Večer sa balíme na Elbrus.

Konečne je tu deň D. Odchádzame pod Elbrus. Cestou dokupujeme zásoby. Hore máme ísť lanovkou, ale tá sa pokazila a najbližšie dva dni nepôjde. V krajine neobmedzených možností nás takáto „drobnosť“ nemôže zaskočiť. Šéf Maťo za zariaďuje náhradnú dopravu a za hodinku je tu „gruzovik“ Ural.  Dvadsiatipiati sa nasáčkujeme  na korbu aj s batohmi a adrenalínova jazda prudkým kopcom sa môže začať.  Na konci sme všetci šťastní, že sme prežili a vystupujeme. Nasleduje prestup na starú lanovku na stanicu MIR (nie tú vesmírnu).

Táto lanovka už oficiálne nejazdí. Miestny boss Aschad, ktorý má ochrannú ruku nad našou expedíciou však zariadil, aby nás vyviezla hore. A keďže vlastní aj ratrak, tak nás ním dopraví až do prvého tábora.

Je vo výške 3700 m.n.m. na mieste zvanom Bočky. Tu si staviame stany, jeme, popíjame čajík. Po občerstvení odchádzame na aklimatizačný výstup na „Skaly spasatelej“ v 4200 metrovej výške. Toto miesto bude od zajtra našim základným táborom.

Noc prebehla dosť dramaticky. Najprv len poprchalo, neskôr prišla búrka, potom do rána už len snežilo. Zbalili sme tábor a v pohode, pomali stúpame na „Skaly spasatelej „. Oproti včerajšku je to prechádzka aj keď máme 25kg batohy. Dôkaz, že aklimatizácia pokračuje dobre.

Postavili sme znova tábor a po občerstvení nasleduje výšlap na „Pastuchove skaly“ vo výške 4700 m.n.m.  Cesta je  náročná, ale pomáha to aklimatizovať sa.

Nasledujúci deň je voľný, čiže nikto nič nerobí, len sa povaľujeme, napchávame sa jedlom a pijeme kvantá čaju. Musíme si telo predzásobiť energiou na zajtrajší výstup na vrchol.

Predpoveď počasia na zajtra nie je moc optimistická. Doobeda zamračené, po obede sneženie. Uvidíme ráno.

29.6. VRCHOLOVÝ DEŇ

Prebúdzame sa do nádhernej hviezdnatej noci. Teplota  -4 st.C. Obliekame sa a o 2.00 sme na ľadovci s mačkami na nohách. Prvá „pomalšia“ skupina štartovala pred hodinou. Vyrážame miernym tempom aj my. Ide sa dobre, za svetla čeloviek. Každých sto výškových metrov je krátka zastávka, každých dvesto prestávka na pitie. Kráča sa mi výborne, dobre sa dýcha, dôkladná aklimatizácia sa oplatila. Do výšky 5000 m.n.m. to ide hladko. Tu dobiehame prvú skupinu a ďalej postupujeme spolu. Začína svitať a ukazujú sa pekné výhľady. Na tomto mieste sa začína „traverz“ do sedla medzi Elbrusmi. Malo by sa to skôr volať obchvat, lebo takmer z troch strán obchádza Východný Elbrus. Odtiaľto cesta začína byť utrpením. V 5100 metroch sa mi prestalo dostávať dosť kyslíka. Točila sa mi hlava a nemohol som dobre dýchať. Miestami som myslel, že odpadnem. Začal som rozmýšľal nad návratom. Našťastie ma oslovil naš gajd Mate a dal ma do poriadku. „Zhlboka predýchaj a rob malé kroky“. Takto som sa pretrápil až do sedla. Po návrate mi rovnaké problémi potvrdili aj ďalší členovia.

V sedle sme oddýchli, pojedli, popili čajík. Je nádherný slnečný deň (rosničkáry sa našťastie opäť netrafili), pomýšľame teda na vrchol. Z vysielačky prichádza správa, že Mate nesmie nikoho pustiť naspäť. „Všetci dnes vystúpia na vrchol, sú ideálne podmienky“- odkazuje šéf Maťo.  Rozkaz znel jasne. Tak teda ideme. Kráčame spolu s Radom.  Šeďo už išiel napred. Cesta v strmom kopci je nekonečná.

Slnko nám naplno pečie na hlavy a je hrozne teplo. Našťastie pofukuje vietor. Výšvih strieda výšvih a vrchol nikde. Nakoniec sa predsa objavuje vrcholové plató a záverečný výšvih. Skoro sme padli na zadok, že je to ešte taký kus. Tristometrové plató sme šli asi 20 minút a kratučký záverečný výšvih skoro po štyroch. Na vrchole sme sa pofotili, natočili pár záberov a  odchádzam , lebo silno fučí a dvíhajú sa mraky. Dole to bolo skoro rovnako namáhavé ako hore, lebo je páľava a síl už ne je veľa. Do tábora prichádzam okolo 16.00 rozbitý na kašu. Šeďo už spí v stane. Varím si čaj a jem rybyčky. Po tom výkone chutia fantasticky. Inak len sedím, čumím do blba a pijem čaj. Z letargie ma vytrháva prichádzajúci Rado. Otvárame jabĺčkovicu a pripíjame na úspech. Postupne sa kazí počasie, tak zaliezame do stanu a popíjame čaj.  Hovoríme si, že si trochu zdriemneme a potom dopijeme jabĺčkovicu.

Zobúdzame sa až ráno. Konečne som sa kvalitne vyspal. Balíme tábor a schádzame dolu. Veci nám odviezol Aschad na ratraku a tak kombinujeme chôdzu s jazdou po zadku, na záver aj s lanovkou.

Účastníci zájazdu: Andrej Hricko, Rado Janirek, Jožko Šeďo Mikulka

Polar Alpin Klub Trenčín

Napísal: Andrej Hricko

2 Odpovede/í k: ELBRUS 2009

  1. Tak sa mi konečne podarilo to tu zavesiť.
    Dúfam že čoskoro tu bude aj fotogaléria k tomuto tu

Pridaj komentár