História obce

Jedným z najlepších zdrojov o histórii obci môže byť aj kronika. Tá “naša” je tiež zdrojom množstva informácií, avšak od istého času informácie v nej prestali pribúdať. Ak by sa našiel človek, ktorý by mal záujem pokračovať, bude jeho snaha vítaná.

Kronika obce

Veľmi zaujímavé dokumenty z histórie Ruskoviec, ktoré boli nájdene v archívoch v Bytči sme dostali od pána Ľubomíra Kováčecha. Pojednávajú o sťažnostiach ruskovských poddaných, o dlžobách a vtedajších pomeroch. K čomu dospel si môžte sami prečítať.

 

K histórii Ruskoviec od PaedDr. Ľubomír Kováčech

Po odchode na starobný dôchodok som sa začal venovať zostavovaniu rodostromu mojej rodiny. Počas zatiaľ ešte nedokončeného genealogického výskumu som mal možnosť nahliadnúť do cirkevných matrík, ale aj do dokumentov týkajúcich sa histórie Ruskoviec.
Koncom 18. storočia boli Ruskovce (Ruskocz) poddanská obec. Poľnohospodárska pôda a lesy patrili rodine Súľovských (Sulyowsky, Szimiensis). Patentom Márie Terézie z r. 1767 sa presne stanovovala výška poddanských dávok a povinností, povinností zemepánov voči poddaným i povinnosti stoličných úradov kontrolovať plnenie zákona. Obyvatelia Ruskoviec boli roľníci (colóni), poddaní Imricha a Žigmunda Súľovského. Pánovi boli zadĺžení hmotne i finančne. Dlžobu odrábali prácou naviac, mimo svojich poddanských povinností a viac museli odvádzať panstvu aj z toho mala čo dorobili na prežitie svojich rodín. Po roku 1781, keď Jozef II vydal Patent o zrušení nevoľníctva nemali šancu sa pre veľké dlžoby z poddanstva vykúpiť.
V Štátnom archíve Bytča sú uložené dlžobné úpisy obyvateľov Ruskoviec, potvrdenia richtárov o kontrole, ale aj sťažnosti Trenčianskej stolici na bezútešné postavenie poddaných a neznesiteľné správanie panstva. Naši predkovia v tomto období nevedeli čítať ani písať. (Povinné vzdelávanie od 6 rokov bolo zavedené až patentom Ratio educationis Márie Terézie z roku 1777.) Na to, aby mohli svoje prosby a sťažnosti, z nášho pohľadu, spísať a odovzdať vrchnosti museli by mať aspoň základné vzdelanie. Dokumenty napísala teda osoba znalá písma a oni ich miesto podpisu vlastnoručne potvrdili krížikom. Pisateľ v tom čase zrejme nemal ani tušenie o vetnej skladbe. Zápisy sú urobené v miestnom jazyku písmom, ktorým sa na sklonku tohoto storočia písalo v bernolákovčine.
Nasledujúce fotokópie niektorých dokumentov (1a, 2a) uvádzam aj s prepisom ich textov (1b, 2b).

Ja nižepsany seznavam, že sem učinil poczer s jeho M. An panom Szyrmensis (Súľovskýmm) Imrom, jakožto mojim ureírim (urodzeným, urbarnym) pánom (zemepánom), kerému sem zostal dlžen za rozlične zboží dwaczet zlatých ?/20. Predepsané tehdy peníze kýmkolvek budú pri mne, aneb mich potomku v rukach, na panske podle contractu našeho se chodity zavazujem. Jestli by ale tatívne peníze krze mne, neb mojich potomkú predepsanému pánu neb potomkom jeho MSz. bily navrátené, tehdy podle Urbaru krze stoliczu apodle slawneho Králowszkého rozkazu widaného panske odbawovaty takto poslušen budem.
Signad Ruszkócz 20. Xbi 1774
Coram me ja..ane nokticius
per qui
Kovacsech Jano
a
Kovacsech Adam

 

Slawna stolicza,
pani, pani nam ubohym milosztiwi a laskawi!
Utiskani pana našeho zemskeho V. Szullyowszky Zigmonda nuti nás žeby sme ukriwdeni našie pred slawne stawy ku rozsudenyi a ku pomoczi nam potrebnej predložili, ktere zaleži w nasledujiczech weczach:
1. Predkowje naši powidanem milosztiwem urbarij učinili znluwu ze s wima prechótima, že oni chcú wedle zachšti panskej za powinostyi urbarske a danky mesto jedneho dna na lichwi tri dni na lichwe aneb pet pešich odbawit; čo i podnes tak stalo; ani my tomu zme sa neprotiwili; ponewač včilejší náš pán ne len te tri dny s tídna na tíden žádá, ale i ked robota polna sa otwori czes tíden sebe nečo sprawit neprepustý; ano (ono) ked mu narozum prinde pánštawov zwolaty, takowy z roboty swej do panskej trochu neskoršej po induce a bez wšeckej primy dny takowe robiti musime; ano (ono) i w čas rezaní zbawenej panštiny, nikdy bez útahu žádnemu nenareže; a s tichto a jinych dolu wiloženych prični prosime slawnw stawy žeby zme radnej powinosti naše vedle milostiweho urbara odbawiti mohli; nebo i preto to ukrutne panštaruwáný, aj lichwy pozbaweny zme, a len po jednom pare držime.
2. W čas rezaní panštiny uťahnutelný a takowe neskoré služobujúczemi predsa wždy temer na sebe zustawame, které pri konci roka po zlatom odplacati musime.
3. Wčas pasení lichwy medzi pansku lichwu na lukach obecnich my od každeho páru 5 f. dáti musíme, aneb žaloby podawati, ktere tam newimene na skrz pana našwe potreby obratene zustawajú.
4. Warhanyik Jozefowi času pasení dobitku w zime po ožiminach witvorému 3.z. ušipanu na takowe oziminy bez wšeho opomenutí sam zastrelil, ani za takowu najmenšej wináhrady neučinil; ano od nájdeňa jedneho selátka, které sa od druhých odtrhlo, a nedawno na zatajenich lukach páslo 5 f. položit mosel.
5. Petrech Ondrišowi w susedstwi bidlicimu strechu do dwora panského wisícú ne bez maleho každoročneho uštipku krz čelaď na podkuwanyi trhati dopustil.
6. W núdzach jakychkolwek ani sam nezaloží, ale krz jinych založit nedopustí sčehož nasleduje neznesitelná slota, takže jak prenedostatek chleba, lichwy a drewa možne nekedy neni nelen panowile nam samym nečo urobity; a preto žeby toto neznesitelné ješče wicej bremeno (pretým dost i tychto časow) od nás odwrátené bolo, když za milostiwe zastání sláwne stawy ponížene prosíme zustawajúce Slawnim stawom
nejmenší poddaní
Kovačech Janó
Kowacsech Dyuro
Petrech Ondriš
Varhanyik Jozef
Kowacsech Istwan

 

Za cenné poznatky ďakujeme autorovi. Aj takýmto spôsobom sa dozvedáme viac o minulosti našej obce. Pôvodný dokument s fotografiami si môžte stiahnuť TU

Kronika obce Ruskovce – najzaujímavejšie časti

Obec Ruskovce mala v histórii tieto názvy:

1773 Ruszkocz, Ruskowcze, 1786 Ruskócz, Ruskowce, 1808 Ruszkócz, Ruskowce, 1863–1902 Ruszkóc, 1907–1913 Bánruszkóc, 1920– Ruskovce

Toto je prepis Obecnej kroniky. Na konci nájdete odkaz na stiahnutie kroniky. Zároveň hľadáme a vyzývame dobrovoľníkov, ktorí majú záujem o pokračovanie v písaní kroniky.

Uznesením ob. Zastupiteľstva zo dna 7.júna 1933 bol som ja, RudolfMihálik ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie som sa ujal dňa 18.júna 1933 a napísal kroniku obce. Prvá kronika obce neznámym spôsobom zmizla a preto píšem novú dňom 1.júna 1957. Som tunajším rodákom. Narodil som sa dňa 3.nov. 1913 a t.č. som zamestnaný ako robotník v závode Preglejka,n.p. v Bánovciach n/Bebr. Kronikáro sebe.

Popis obce

O pôvode obce Ruskovce a jej mena sa nenachádza žiaden záznam. Leží na starej ceste Veronika-Dubodiel, 6,5km západne od okresného mesta Bánovce n/B. Obec je rozložená na miernom kopci, na ploche 13 km, medzi dvoma potokmi v nadmorskej výške 240m. Plocha, na ktorej sa obec rozprestiera je na všetky svetové strany otvorená. Tvar obce je silnicovitý. Domy sú stavané tesne vedľa seba a to hlavne staršie a pri st. ceste Veronika-Dubodiel. Jednotlivé časti obce sú: Súlovské, Pohorené a Hoferské. K pôvodnej polit. obci bolo pridelene v.r.1955 5rodín z obce Dežerice, ktoré obývajú chotár za žel. traťou. K obci iná dedina (osada) ako čiastka politickej alebo školskej obce neprislúcha.

Poloha
V roku 1925 počítala obec 232 obyvateľov. Z toho bolo 229 Slovákov a 3 Židia. Podľa sčítania ľudu v r. 1931 počítala obec 259 obyvateľov. Z toho Slovákov 259, takže inej národnosti v obci nebolo. Podľa náboženstva delili sa takto: rím. kat. 251, t.j.96,91% ,ev. a. v. 8,t.j.3,09%. Ku dňu 1. júna 1957 obec počítala 314 obyvateľov, z čoho: rím. kat. 282, t.j. 89,8% a co.a.v. 32, t.j. 11,2%. Na 1km2 katastrálnej obce pripadá 98 obyvateľov. (Počet domových čísel 74)
Obyvatelia
MNV hospodári s obecným majetkom a stará sa o blaho obce a občanov. Približná cena nemovitého majetku obce je asi 500.000,-Kčs ( v tom: Nár. škola, Kult. Dom, motorová striekačka, role a ver. priestranstvá.) Ochrana majetku občanov proti požiaru ma na starosti Požiarny zbor, ktorý má teraz 29 členov, z čoho v r. 1956 bol založený aj dorastenecky zbor a to z chlapcov od 14-17 rokov. Motorová striekačka bola zakúpená v roku 1946 za cenu 50.000,-Kčs a obecných prostriedkov od MNV. O doplnenie vyzbroja a vystroja sa stará Št. pož. Inšpekcia, ktorej zásluhou je dnes zbor dobre pripravený chrániť obec proti požiarom. Požiarna výzbroj a mot. Striekačka sú uložené v požiarnom skladišti, ktoré bolo postavené v roku 1931. Pri tomto je tiež postavená zvonica. Stavba hasičského skladu stála 6.000,-Kčs. Hodnota požiarnického zariadenia k dnešnému dnu činy asi 75.000,-Kčs.
Majetok obce
Významnejšia budova v obci je Národná škola, postavená na hornom konci obce v roku 1925, kedy bola i slávnostne odovzdaná svojmu úkolu. Vtedajším starostom obce bol Pavel Lachký a učiteľom Vojtech Igaz, rodák z Biskupíc pri Bánovciach n/B. Do toho roku obec školy nemala. Deti chodili do školy na Malú Hradnú, vzdialenú 3km od našej obce. Vnútri obce spomenutia zasluhuje najstaršia a najväčšia stavba obce budova bývalého veľkostatku bratov Beck-ov, stavaná na spôsob štvoruholníka. Budova je teraz rozdelená medzi 3 majiteľov: Kyselica Gustáv, Ďuračka František a medzi ďalšieho kupca obyv. vo Francii. V tejto čiastke ako podnájomníci bývajú: Mária Kurková, Štefan Michalisko a Michal Hagara.
Škola
V strede obce pri požiarnom skladišti stojí socha Sv. Jána, ktorá bola postavená v roku 1876. Obnovená bola v r. 1928 rodinou Pavla Ondrejku.
Socha Sv.Jána
Podoba katastra obce je nepravidelný štvoruholník. Jeho obvod je 3950 siah, čo je: 7.465.50= 7km, 465m. Najväčšia dĺžka (vzduchová čiara) katastru obce je smerom od juhozápadu ku severovýchodu 1450siah t.j. 2740m.a najväčšia šírka katastru je 470 siah, t.j. 889m. Najväčší majetník katastrálnej pôdy je Pavel Lachký, obhospodaruje 18ha pôdy. V roku 1933 najväčším držiteľom pôdy bol neb. Jozef Kyselica s výmerou 98 kat. Táto pôda postupne bola delená medzi deti, ktoré sa osamostatnili a t. č. každý sám obhospodaruje svoju pôdu. Pôda obyčajne do smrti gazdu sa nerozdeľuje. Gazda hospodári spolu s deťmi i vnukmi. Po smrti gazdu rozdelia si majetok medzi sebou deti, keď tých niet tak pokrvní príbuzní medzi sebou. Týmto sa jednotlivé polia delia na menšie čiastky.
Veľkosť chotára
Miestne mená kat. čiastok sú: Horne Lúky, Rakytie, Dolné Lúky, Súdenice, Brezina, Doliny, Skalka, Nad hájne, Hájne, Pažite, Záhumenie, Dlhé, Nad stránie, Medziesky, Podlužné, Kablávky, vyše Resty, niže Resty a Dežerické. Počet popísaných (domových) čísel je v obci 75. Pôvodne v obci bolo len 15 popísaných čísel. Od roku 1926 bolo postavených v obci 21 nových obytných domov. Bezprostredne za domami sú zväčša kuchynské a ovocné záhrady, v ktorých sa najviac pestuje Jabloň, slivka, menej už orech, hruška a čerešňa. Na juhovýchodnej časti chotára obce sa nachádzajú pasienky, ktoré sú majetkom býv. urbárnikov. Lesov obec žiadnych nemá.
Pomenovaniekat. čiastok.
S katastrálnou obcou Ruskovce susedí na: severozápad obec Malá Hradná, na juhovýchod Horné Ozorovce, na severovýchod Dežerice, na juhozápad Dolné Držkovce. Hranice tvoria cesty mezdné, kamene, priekopy a žel. dráha. Vzdialenosť od susedných obcí je: M. Hradná 3 1/2km , H. Ozorovce 3km, Dežerice 2km, D. Držkovce 1 km. Od okresného mesta Bánovce n/B. 6 1/2km
Susednosťchotára
V časti ,,Skalka“ na pasienku býv. urb. sa nachodí najmladšie uhlie lignit. V roku 1902 boli prevádzané vykopávky v hľadaní uhlia. Vykopávky viedol jeden ing. Za dozoru vtedajšieho hl. slúžneho Zamarózyho. Pri vykopávkach pracovali i miestny obyvatelia a to: Jozef Mihálik, Michal Masarik, ďalej Viktorín z Dežeríc a Erdek z Rož. Mitíc. Vŕtali do zeme na viacerých miestach. Pri kopaní nesúvislých vrstvách našli mladšie uhlie. Vykopaného uhlia 1 vagón sa odoslal preč a s ďalším kopaním sa prestalo preto, že uhlie nebolo upotrebiteľné.
Uhlie lignit
Pod Skalkou sú veľké kameňolomy čistého pieskovca, odkiaľ odvážajú kameň domáci obyvatelia na stavby budov. Z kameňa týchto baní je postavená tiež Národná škola. Jaskyne, brala, priepasti, ktoré by turisti navštevovali, sa v chotári nenachádzajú. Z pôdy chotára je 75,6% oráčiny, 1,95% záhrady, 0,78% lúk, 16,5% pasienkov, 5,07% neúrodnej pôdy.
Kameňolomy
Obcou pretekajú dva potoky. Na severovýchodnej strane potok Svinica a juhozápadnej strane Malý potok, tiež t. zv. Hradňanský potok. Svinica vyviera vo vrchoch inoveckých spod vrchu Železník (450m). Až po Svinnú tečie smerom východným, potom sa obráti na juhovýchod a vlieva sa pri Bánovciach n/B. do potoka Bebrava. Voda z potoka Svinica slúžila do nedávna na pohon miestneho mlyna. Brehy potoka porastené sú jelšami, vŕbami a topoľmi. Na juhozápadnej strane obteká obec Hradňanský potok. Vyviera inoveckých vrchoch spod vrchu Hrachová Skalica (694m). Spočiatku tečie na východ a v chotári obce Ruskovce pod Skalkou ústi do potoka Svinica a dobe sucha býva v ňom veľmi málo vody.
Vodstvo
Obyvatelia obce sú pracovitý, až príliš sporiví a nábožní. Voči novotám, zvlášť staršia generácia chová sa s určitou nedôverou. Pre kultúrno – osvetové spolky a podniky prejavuje ešte malo porozumenia. Členovia rodiny žijú spolu. Rodičia s dospelými synmi spolu hospodária na majetku. Majetok sa rozdeľuje medzi deťmi až po smrti otca, kedy synovia ostávajú obyčajne i naďalej pod jednou strechou. Celá rodina ešte do nedávna jedla z jednej misy.
ŽivotĽudu

Ľud si zachoval ešte mnoho a mnoho rôznych zvykov a obyčají, ktoré môžeme ešte i teraz v mnohých rodinách vidieť.

To sú:

Pred daním chleba do pece, vtlačí žena do cesta tri prsty pravej ruky čo je znak Troch božských osôb.

Keď gazda vyháňa statok prvý krát na pole, pokropí ho svätenou vodou, potom ho postiera slepačím vajcom, aby bolo také plné a hladké ako vajce.

Zvyky

Veľkonočný pondelok chodia mládenci včas ráno kúpať dievky a zároveň ich korbáčmi vyšľahajú. Po obede nosia dievčence kraslice do hostinstva pre mládencov, ktoré mládenci predajú a za peniaze pijú a zabávajú sa do rána.

Včas ráno na Zelený štvrtok idú sa dievčence učesať pod zelenú vŕbu, aby mali dlhé vlasy. Večer na Zelený štvrtok dievky mládencom sypú do postele mravcov, aby boli usilovní ako mravce. Ráno na veľký piatok chodia kúpať kone do najbližšieho potoka, aby boli celý rok čisté a zdravé.

Veľká noc
Najvyššie miesto katastrálnej obce je Skalka. Od východnej strany obmýva ju potok Svinica. O Skalke rozpráva si ľud túto poviedku: Pred mnohými rokmi žil v obci bohatý pán. Neľúbil sa mu obyčajný príbytok v obci, chcel preto bývať na vyvýšenou mieste na Skalke, v peknom hrade. O jeho zamýšľanom pláne sa dozvedel vtedajší majiteľ uhrovského panstva, ktorý bol tých istých náhľadov na založení hradu pri Uhrovci. Pred začatím stavebných prác, stavitelia sa stavili, ktorý skôr hrad vystaví. Stavby začali razom prevádzať a nik na nič zlého nemyslel. Za par dní už na obidvoch kopcoch, jak pri Ruskovciach tak i pri Uhrovci sa vypínali väčšie múry zamýšľaných hradov. Aké ale bolo prekvapenie robotníkov, pracujúcich pri Ruskovciach, keď ráno idúc pokračovať vo svojej práci, nenašli na Skalke nič, iba holé základy. Staviteľ nedal sa odstrašiť a prácu začal znova konať. Keď ale videl, že každý deň čo postavili, to im do rána zmizlo, nechal prácu stať a v zamýšľanej stavbe hradu už nepokračoval. Až do roku 1919 bolo vidieť pod Skalkou pri potoku kameň veľkých rozmerov, na ktorom boli odtisky rúk a hlavy a čiastočne bol obviazaný reťazou. Ako povesť hovorí, tento kameň niesol zlý duch už pred ranom a keď počul kohúta zakikiríkať, nechal kameň ležať pod Skalkou. Že sa nejaká stavba na Skalke prevádzala možno ešte i teraz vidieť po pozostalých a čiastočne už premenených základoch.
Skalka

Svetová vojna

Dňa 12. augusta 1914 slnko milo sa usmievalo na zem a nemilosrdne ohrievalo pracujúci ľud. Po poli bolo počuť cvengot kosy a spev škovránka, ktorý sa vznášal vysoko v povetrí. Bol čas žatvy. Mužovia tešiac sa hodnej úrode, netušili, čo má prísť o par dní. V ten deň do not. úradu v Dol. Držkovciach priniesol úradník z okr. Úradu mobilizačné vyhlášky, ktoré notár hneď vydal príslušným starostom na bubnovanie v obci a vyvesenie na úradné tabule. V mob. vyhláškach stálo, aby všetci bývalí vojaci do 37 rokov ihneď nastúpili vojenskú službu. Na druhý deň nastala doba ťažkého lúčenia. Chlapi, zanechajúc prácu na poli, lúčili sa od svojich najmilších. Lúčili sa, vediac, že sa snáď už neuvidia. Spočiatku si mysleli, že vojna skončí v krátkej dobe, čo ale každého sklamalo. Chlapi zanechali svoje manželky a deti krutému osudu, aby dokončili prácu zverenú mužom a živili celú rodinu. Podľa vyhlášky A zo dňa 31. júla 1914 o všeobecnej mobilizácii v niekoľkých dňoch ťažkú vojenskú službu z tunajšej obce nastúpili miestny chlapi

Mobilizácia
Dňa 29.dec. bola obecná knižnica prenesená zo št. ľud. Školy k obecnému starostovi. Obecným knihovníkom bol zvolený A. Mihálik. Knižnica počítala koncom roku 70 kníh

Obecná

knižnica

Kultúrny dom.

Výbor ODK na svojom zasadnutí dňa 13.februara 1934 sa rozhodol, že prikročí začiatkom roku 1935 ku stavbe kultúrneho domu s podporou Krajinského úradu a miestnej obce. Na podaní žiadosť div. krúžku na Krajinský výbor, udelil tento krúžku podporu na stavbu kult. domu a jeho zariadenie 4.000.-Kčs.

Kultúrny dom

Týmto skončil funkciu kronikára RUDOLF MIHÁLIK. Jeho funkciu prebraal rozhodnutím MNV Jaromír Janírek. Ten spísal chýbajúce roky , a pokračoval až do roku 1980.

V roku 1957 začal prepisovať obecnú kroniku a prakticky aj skončil svoju činnosť a prácu kronikár obce Ruskovce RUDOLF MIHÁLIK, narod. 13.11.1913. Kroniku prepísal po roky 1944-45. Ďalej ju ani nedopísal ani chronologicky nepokračoval po rokoch.
Uznesením rady MNV zo dňa 2.4.1982 bol do funkcie kronikára navrhnutý a odsúhlasený Ing. Jaromír Janírek, občan Ruskoviec od r. 1970.
Nový kronikár

Kronika bola predchodcom ukončená po rok1944-45 a nastal problém ako doplniť chýbajúce ročníky, aby údaje boli správne a presné.

Rada MNV si prizvala na svoje zasadnutie starých obyvateľov obce a zaznamenávala najdôležitejšie udalosti od roku 1945.

Dopisovanie kroniky
Následne sú zaznamenanév skratke udalosti rokov 1944-80
Naša obec bola oslobodená 5.apríla 1945. Po boku sovietskej armády bojovala v oblasti našej obce aj rumunská armáda. V objekte Skala bol zabitý major rumunskej armády
Ukončenie vojny
29. augusta pri príležitosti 13. výročia SNP založili samostatne hospodáriaci roľníci JEDNOTNÉ ROĽNÍCKE DRUŽSTVO (JRD). Za predsedu bol zvoleny ŠTEFAN ŠEVELA. Počet členov pri založení bol 49.
1957
Pre potreby novozaloženého JRD bola 16. júla 1958 pri škole zriadená aj Materská škola(MŠ) – bola umiestnená v jednej izbe školského bytu.
1958
V septembri bol aj zásluhou JRD sprevádzkovaný rozhlas
1959

V obci sa tiež budovalo. V Akcii „Z“ – t.z. , že väčšinu prác si urobili občania sami – brigádnicky postavili DOM SMÚTKU a oplotili cintorín.

JRD zakúpilo premietací prístroj na 16mm film. Premietaním filmov bol poverený RUDOLF MIHÁLIK – premietalo sa každú nedeľu.

1960

Za aktívnej spolupráce JRD bolo postavené a ku dňu 7.11.1964 otvorené POHOSTINSTVO – ZVS. Budova bola postavená v rekordnom čase – 8 týždňov. Samozrejme, že najaktívnejšími brigádnikmi boli muži(„smädní“).

1964

14.2.1965 bola v obci založená 100-tá telovýchovná jednota v okrese Topoľčany za prítomnosti zástupcov OV ČSZTV – TJ DRUŽSTEVNÍK. Prvým predsedom sa stal ALFONZ KYSELICA.

1965

Postavená samoobsluha potravín v Akcii „Z“

Fotbalisti vybudovali ihrisko na POLUŽNOM

1966
K 1.9. sa chystala významná udalosť – bola odovzdaná do užívania nová budova Materskej školy v hodnote 488.000.- KČS
1969

JRD začalo výstavbu 4-bytovky pre svojich pracovníkov.

Športovci z TJ zakúpili nový autobus, rozšírili ihrisko a hlavne postúpili do III. Triedy – sever.

1973
20.9.1976 na ustanovujúcej schôdzi TJ bol popri futbalovom oddiele založený aj turistický oddiel v počte členov 41. Predsedom sa stal JOZEF RICHTÁRECH.
1976
5.11.1978 je zlatými písmenami zapísaný na pamätnej tabuli nového Domu kultúry.
1978
Obyvatelia obce vlastnili: 42 automobilov, 4 motocykle, 113 chladniček, 121 elektrických práčok, 24 automatických práčok, 105 televízorov, 7 farebných televízorov, 20 telefónov
1980

Posledný zápis v kronike je z roku 1980. Od tohto roku chýbajú všetky podstatné údaje. Boli vedené diskusie na túto tému a bolo dohodnuté, že kronika sa bude písať ďalej. Preto ak aj Vy máte čo k tomuto problému povedať, neváhajte a hláste sa či už na email adresa administrátora ruskovce(zavináč)ruskovce.eu, alebo na Obecnom úrade. Iniciatívne sa medze nekladú. Dúfam, že tento problém sa čoskoro vyrieši!

Doslov prepisovateľa

Bolo mi cťou prepisovať kroniku obce do web podoby. Text ma len informačný charakter a nezhoduje sa 100% s originálom. Odchýlky od originálu sú spôsobené buď náhodne (niektoré pravopisné chyby) alebo zlou čitateľnosťou (prepisované z fotiek kroniky je celkom obtiažne). Niektoré už nespisovné výrazy neboli zámerné menené pre autentickosť. Prepisovateľ nenesie žiadnu zodpovednosť za text v origináli ani v prepisovanom texte.

Poďakovanie: Obecnému úradu v Ruskovciach za zapožičanie kroniky.

Informátor & Admin

Celá kronika v digitálnej pobobe k stiahnutiu TU