Odkrývanie Ruskovskej histórie 1329 – 2009

Pri nadchádzajúcom okrúhlom výročí prvej písomnej zbierky nám dolu-menovaný autor zaslal nasledujúci článok, ktorý je poobhliadnutím sa do histórie našej obce. Za príspevok vrelo ďakujeme.

Spomienka na 680. výročie prvej písomnej zmienky môže pre niektorých obyvateľov Ruskoviec, no nielen pre nich, predstavovať vhodný podnet na zamyslenie sa nad históriou tejto obce. Isteže, žijeme v dynamickej dobe, kedy sa naša pozornosť sústreďuje skôr na budúcnosť, pričom minulosť a história býva odsunutá na vedľajšiu koľaj. Nadmerné zaoberanie sa budúcnosťou, najmä v dnešnej, nie príliš priaznivej dobe v nás môže právom vzbudzovať obavy a neistotu, spájajúcu sa s budúcim dianím. A práve na tomto mieste je vhodné spomaliť, pozrieť sa späť. Bezvýhradne tu môžeme použiť stáročiami overené slová – „história je učiteľkou života“. K nej sa môžeme obrátiť, aby sme načerpali poučenie a objavili príčinné súvislosti vecí súčasných a budúcich – veď všetko tu už raz bolo. Nájdime si preto čas na rekapituláciu, zamyslenie sa nad udalosťami minulými, vlastnými koreňmi, čas na spoznanie dejín obce.

Ako už bolo na tomto mieste spomenuté, Ruskovce si v roku 2009 pripomínajú okrúhle výročie prvej písomnej zmienky, o čom nás informujú aj novučičké tabule pri vstupe do obce. Pokúsme sa priblížiť tento okamih v dejinách a pripomenúť si okolnosti, sprevádzajúce prvotné zaznačenie obce v historických záznamoch.
Najstaršia písomná zmienka pochádza z uvedeného roku 1329, kedy sa dnešné Ruskovce spomínajú pod názvom RUZK (niektoré pramene udávajú názov RWZK). V tomto období obec, presnejšie majetkové pomery na tomto území patrili jednému z najstarších veľmožských rodov – Poznanovcom. Z roku 1329 je datovaná listina, v ktorej sa vymenúvajú majetky vlastníka Štefana, zvaného Pohan, príslušníka vetvy Poznanovcov, kde sa okrem Ruskoviec (RUZK), spomínajú aj okolité obce, napr. Malá Hradná, Dubodiel, Šišov, Libichava. Následne došlo k zaujímavým udalostiam, zámene majetkov medzi Štefanom Pohanom a uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou. Kráľ získal majetky v Bánovskej kotline a Štefan majetky v Sedmohradsku (dnes na území Rumunska). Ruskovce boli týmto aktom pričlenené hradnému panstvu v Trenčíne.
S istotou však môžeme konštatovať, že život v oblasti dnešných Ruskoviec pulzoval dávno pred rokom 1329. Kde nachádzame túto istotu? Na podporu nášho presvedčenia využijeme minimálne dva známe argumenty. Jeden z nich je samotný názov obce, chronicky nabádajúci na spätosť s akousi „ruskou neznámou“. Druhým je lokalita Skala, miesto kde kedysi stál „akýsi hrádok“. Zdá sa však, že z naznačených argumentov revolučné závery nezostavíme. Skúsme si teda lepšie posvietiť na každý z nich osobitne.

Pozornému čitateľovi zaiste neunikne, že súčasný názov obce je kombináciou najstaršieho zachovaného názvu RUZK s koncovkou –ovce, často sa vyskytujúcej v okolí Bánoviec (Držkovce, Ozorovce, Haláčovce, Bánovce). Tu zrejme netreba mať veľkú fantáziu, aby sme si kmeň slova- RUZK, spojili s „niečím ruským“. To niečo ruské môže byť podľa dostupných historických zdrojov prítomnosť ruských družníkov v tomto priestore. Ich úlohou bolo stráženie, možno aj obrana cesty, ktorá tadiaľto viedla a spájala Nitriansku a Trenčiansku kotlinu. Ďalšie tajomstvo v sebe ukrýva lokalita Skala a existencia hrádku, ktorý sa nám zachoval iba v terénnych príznakoch. Približne 15 metrov široká priekopa, obkolesujúca centrálny zarovnaný pahorok s rozmermi 22×18 metrov. Práve tu mal hrádok stáť. Nenachádzal sa teda na vrchole kopca – Skala. Ako si môžeme hrádok predstaviť, bol to azda menší hrad? Ak by sme chceli byť veľmi struční, môžeme odpovedať áno. Nemôžeme očakávať, že sa na tomto mieste nachádzal kamenný hrad obrovských rozmerov, aké sa dajú vidieť v historických filmoch, niektorých mestách, na vysokých bralách. Tie vznikali postupnou prístavbou nových a nových objektov, hradieb, veží. Existencia hrádku v Ruskovciach sa predpokladá v období prelomu 11. a 12. storočia. Pravdepodobne to bola vežovitá stavba, najskôr kamenná, prípadne drevená s kamennou podmurovkou. Hrádok alebo pevnôstku si môžeme predstaviť ako akúsi vežu s odhadovanými rozmermi približne 10×8 metrov, pričom výšku vôbec nepoznáme. Vylúčené nie sú ani drobnejšie prístavby. Keď spojíme vyššie uvedené poznatky, môžeme urobiť záver, že táto obytná veža slúžila práve ruským družníkom a plnila aj obrannú funkciu. Časom jej funkciu prevzal iný väčší, pevnejší hrádok, či už hrad. Ktorý? Adeptov máme niekoľko, hrádok na Dubodiely, Hrad Hradná, Bánovský hrad, či dokonca Trenčiansky hrad. Ich význam sa prispôsoboval vtedajším potrebám, rástol a klesal v závislosti od aktuálnej situácie v tomto priestore a nadväzoval na vznik nových administratívnych provincií. Prežil však len jeden z nich, ten, ktorého majestátnosť obdivujeme pri návšteve nášho krajského mesta.

Naše približovanie histórie Ruskoviec sa chýli ku koncu. Načrtli sme dostatočné množstvo historických súvislostí, ktoré ponúkajú obraz o pradávnom spôsobe života. Mnohé z nich volajú po ešte podrobnejšom preskúmaní. Už teraz však môžeme konštatovať, že najstaršie dejiny Ruskoviec sú bohaté. Dejiny však denno-denne píšeme aj my. Píšme ich preto tak, aby časom nevyšediveli a zostali po nás ako pozitívny odkaz pre budúce generácie.

© Stanislav Varényi      22.4.2009

Komentáre nepovolené.